Manažment dopravy v podniku

Niektoré formy zriadenia systému vyplývajú z potreby centralizovať činnosti vnútropodnikovej dopravy. Ide o zabezpečenie výkonov v oblasti koľajovej dopravy, či cestnej dopravy klasickými automobilmi, pričom je zabezpečená aj údržba dopravných prostriedkov a zariadení.
Z decentralizácie a zlej organizácie vnútropodnikovej dopravy pramení celý rad nedostatkov, ako napr.:
 roztrieštenosťou vnútropodnikovej dopravy dochádza k poklesu výkonov,
 zhoršuje sa starostlivosť o dobrý technický stav vozidiel,
 zhoršuje sa časové využitie vozidiel, hlavne na úkor prestojov,
 dochádza k nekoordinovanej činnosti, čo má za následok zníženie rastu produktivity práce v podnikovej doprave,
 likviduje sa často odborný dohľad a kontrola vodičov, zhoršuje sa i technický stav vozidiel a používaných prostriedkov.
Významným článkom rozvoja automatizácie výrobných a obslužných procesov je tzv. doprava vo výrobných systémoch. Prostredníctvom dopravných prostriedkov sa zabezpečuje vnútorný materiálový tok výrobného systému a jeho prepojenie s okolím prostredníctvom vonkajšej závodovej dopravy. Existujú rôzne alternatívy tohto spôsobu dopravy, ktorých výber závisí od konkrétnych podmienok podniku.
Patria k nim nasledovné:
1. Dispečerské riadenie – podnik má vytvorené dispečerské stredisko, ktoré na základe telefonických požiadaviek prideľuje dielňam potrebné dopravné prostriedky na určitý počet jázd. Dopravné prostriedky sa vrátia po splnení úloh na stanovište dispečingu.
2. Decentralizované riadenie – výrobným strediskom sú pridelené dopravné prostriedky na jednu zmenu, a to podľa vopred nahlásených požiadaviek. Dopravný prostriedok počas zmeny plní úlohy len konkrétnej dielne, ktorej bol pridelený. Tento spôsob je v podnikoch najviac využívaný.
3. Riadenie s predpísaným časovým priebehom – východiskom tohto riešenia je rozbor materiálového toku a na základe zistení, ktoré strediská potrebujú prepraviť najväčší objem materiálu, sa im dopravné prostriedky pridelia. Táto alternatíva zabraňuje zhlukovaniu dopravných prostriedkov v tom istom čase a priestore.
4. Riadenie s predpísaným časovým priebehom a spätnou kontrolou – dopravné prostriedky sú vybavené vysielačkou a v stanovených časových intervaloch oznamujú svoju polohu, prípadne vzniknuté mimoriadnej stavy. Dispečing vďaka tomu môže flexibilne reagovať a vyrovnávať vznikajúce úzke miesta v doprave.
5. Doprava po konštantných trasách – dopravnému riešeniu tohto spôsobu predchádza rozbor materiálového toku. Nevyberajú sa strediská s najväčším prepravným objemom ako pri predchádzajúcej alternatíve, ale objekty nachádzajúce sa v smere hlavného toku. Na základe toho sú navrhované dopravné trasy, teda uzavreté poradie stredísk, medzi ktorými postupne prechádza dopravný prostriedok a realizuje požiadavky na dopravu. Čas príchodu na jednotlivé pracoviská nie je pevne stanovený. Určený je len počet prejazdov po každej trase.
6. Doprava podľa plánu – výpočtovou technikou sa stanoví poradie a časový priebeh realizovania prepravy konkrétnym dopravným prostriedkom na nasledujúci deň podľa nahlásených požiadaviek na dopravu. Využitie výpočtovej techniky prináša výhody ako použitie metód operačnej analýzy a minimalizácia najazdených kilometrov.
7. Dispečerské riadenie – dispečing je telefonicky spojený s výrobnými strediskami a prostredníctvom rádiostanice s dopravnými prostriedkami. Zároveň narába s panelom, ktorý znázorňuje aktuálnu polohu dopravných prostriedkov. Ak vo výrobnom stredisku vznikne požiadavka na dopravu, stredisko to oznámi dispečingu, ktorý pošle výrobnému stredisku voľný dopravný prostriedok nachádzajúci sa najbližšie k miestu určenia.
8. Doprava podľa plánu odvodeného z operačného plánu výroby – z operačných plánov výroby jednotlivých dielní sa odvodzuje optimálny plán dopravy pre všetky dopravné prostriedky. Na základe toho sú realizované dopravné úlohy.
Dupaľ, A. : Logistická podpora výrobného procesu. Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava 2002, str. 136

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *