Sieťová komunikácia a siete

1. Definujte kmitočtové spektrum

Je ničím nenahraditeľný prírodný zdroj, ktorý je svojou podstatou medzinárodným a je vlastníctvom celého ľudstva. Na rozdiel od iných prírodných zdrojov má niektoré špecifické vlastnosti:

• Kmitočtové spektrum ako prírodný zdroj je využívané, ale nie je spotrebovávané. Nevyužitá alebo neefektívne využitá časť spektra znamená jeho plytvanie. Príkladom plytvania kmitočtovým spektrom je jeho prideľovanie takým systémom, ktoré je možné prevádzkovať aj inými alternatívnymi systémami, alebo nevhodný výber kmitočtu pre danú službu,
• Žiadny ekonomický či politický subjekt nemôže využívať spektrum len podľa svojho uváženia. Dochádzalo by k vzájomnému rušeniu. Správa kmitočtového spektra vyžaduje pevné pridelenie jeho častí rôznym službám,
• Spektrálny priestor ako prírodný zdroj môže byť znehodnocovaný znečisťovaním, napr. priemyselným rušením. Preto je nutné prijímať prísne opatrenia na jeho ochranu (šírenie vĺn; rozhlas, TV, telefón .. obmedzené časti spektra; správou spektra – Telekomunikačný úrad.

2. Čo rozumieme pod pojmom infraštruktúra

Pod týmto pojmom rozumieme odvetvia, inštitúcie, ktoré sú nevyhnutným podkladom na zabezpečenie plynulého chodu vlastnej výroby v krajine (napr. doprava, pošta a telekomunikácie, energetika, vodné hospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo). Z metodického hľadiska sa ešte infraštruktúra člení na výrobnú (napr. doprava, energetika, pošta a telekomunikácie) a sociálnu (napr. školstvo, zdravotníctvo). Definícií pojmu infraštruktúra však existuje viacero, napr.:

• Nurske definuje infraštruktúru nasledujúco: „ … poskytuje služby ako základ pre akúkoľvek výrobu … a sú to veľké a nákladné inštalácie …“
• Hirschmann a Biehl uvádzajú, že „ …. infraštruktúra je kapitál, ktorý poskytuje verejné služby … “
• Diamond a Spence „ … infraštruktúra je spoločný a integrujúci základ pre ekonomickú činnosť … “
• Veľká ekonomická encyklopédia uvádza nasledujúcu definíciu pojmu „ … zariadenia a inštitúcie, ktoré vytvárajú potrebné predpoklady pre celkové pôsobenie a rozvoj ekonomiky, najmä jej výrobnej sféry … “

Všetky uvedené definície však v sebe obsahujú štyri charakteristiky, a to:

• Kapitál – integrujúcu úlohu
• Spoločnú podstatu – podporu ekonomických činností (priama a nepriama)

3. Aké sú rozhodujúce determinanty dopytu v pošte a telekomunikáciách?

• Zmeny vo vlastnej ekonomike,
• Potreby a požiadavky spotrebiteľov,
• Ceny služieb,
• Ceny komplementárnych výrobkov a služieb vzhľadom na poštové a telekomunikačné služby,
• Dostupnosť a kapacitu alternatívnej techniky prenosu,
• Podmienky prístupu spotrebiteľov a rôznorodosť v spôsobe dodania.

Dopyt v pošte a telekomunikáciách má svoje špecifické črty:

• Je silne časovo závislý od spotrebiteľa, používateľa a ponuka spojenia je neskladovateľná,
• Je variabilný v čase, čo vyplýva z náhodného charakteru správania sa účastníkov,
• Rastie v závislosti od počtu pripojených účastníkov siete.

4. Čo rozumieme pod pojmom univerzálna služba?

Je súbor poštových služieb, ktorý je poskytovateľ univerzálnej služby povinný poskytovať trvalo v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok, v určitej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne.
Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území štátu všetkým koncovým používateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu.
Predmetom univerzálnej služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sú tieto povinnosti:

• Poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti vrátane faksimilného prenosu informácií a prenosu dát s prenosovými rýchlosťami umožňujúcimi funkčný prístup k internetu pri zohľadnení prevládajúcich technológií používaných väčšinou používateľov a technickej uskutočniteľnosti.
• Pravidelné poskytovanie aspoň jedného úplného telefónneho zoznamu účastníkov v elektronickej alebo v tlačenej forme, prípadne v oboch formách podľa výberu účastníka pravidelne aktualizovaného aspoň raz za rok; úplný telefónny zoznam obsahuje údaje o všetkých zverejnených účastníkoch verejných telefónnych služieb.
• Zabezpečenie primeranej dostupnosti verejných telefónnych automatov.
• Poskytovanie bezplatného a nepretržitého prístupu k číslam tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112, vrátane prístupu z verejných telefónnych automatov bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov.
• Poskytovanie a prevádzkovanie aspoň jednej úplnej informačnej služby o telefónnych číslach.
• Zabezpečenie prístupu k verejne dostupným telefónnym službám pre zdravotne postihnutých používateľov a primeranej dostupnosti verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom a osobitným vybavením.

5. Charakterizujte prírodný monopol

Týmto pojmom sa vyznačujú firmy alebo odvetvia, ktorých priemerné náklady na jednotku produkcie klesajú s rastúcim objemom produkcie. Tzn. že jedna firma dosahuje úspory z rozsahu pre celý objem trhového dopytu. Znamená to zároveň, že dosahujú také veľké úspory z rozsahu produkcie, že práve jediná firma vyrába svoje výrobky a služby najefektívnejšie. V prípade, že nie sú úspory z rozsahu prevádzky, výroby, veľké, nie je žiadny technologický dôvod vytvárať jedinú veľkú firmu namiesto viacerých malých firiem.

6. Aké charakteristiky ovplyvňujú mieru návratnosti pri kvantitatívnej regulácii rate-of-return?

Model rate of return (miera návratnosti) je založený na podiele zisku v tarife, resp. v cene služby (výrobku) a na nákladoch spojených so službou (výrobkom). Je to spôsob regulácie, ktorý je bežne používaný už od 30-tych rokov, najmä vo sfére dopravy, energetiky a telekomunikácií.
Základné charakteristické prvky modelu sú:

• Miera návratnosti kapitálu stanovená regulátorom je zvyčajne podstatne vyššia ako trhová miera,
• Tarifikácia vychádza z princípu stanovenia ceny každého statku na základe priemerných nákladov,
• Ceny a tarify takto stanovené zostávajú počas daného obdobia regulácie stále,
• Zmeny v systéme cien a taríf predstavujú komplexný proces vzhľadom na všetky dotknuté strany, t.j. regulátora, regulovaných podnikov a spotrebiteľov.

Faktory ovplyvňujúce primeranú mieru zisku:
R_f – miera bezrizikových ziskov = miera bezrizikových ziskov, ktoré by investor získal z bezrizikových investícií. Za referenčný bod miery zisku bez rizika sa považujú dlhodobé vládne cenné papiere.
R_p – miera zisku trhového rizika = zisk investora z plne diverzifikovaného portfólia. Je to akýsi príplatok za trhové riziko, čo definujeme ako mieru zisku presahujúcu mieru bezrizikových ziskov.
„β“ – beta faktor = citlivosť cenného papiere na zmeny hodnoty trhového portfólia. Faktor beta príslušnej investície meria vzájomný vzťah – citlivosť – medzi rizikom jednotlivej investície a rizikom trhu ako celku.
A_t – daňové úpravy = úprava na výpočet rozdielu medzi ziskom po zdanení a ziskom pred zdanením.
R_c – miera zisku za riziko krajiny = sa vypočíta ako pomer výnosov dlhodobých, vládou emitovaných cenných papierov a výnosov papierov emitovaných vládou v referenčnej krajine.
A_i – inflačná úprava = ak celková inflácia presahuje nárast inflácie v referenčnej krajine, potom sa používa na vyjadrenie nominálnej miery zisku rovnakej kapitálovej investície uskutočnenej v konkrétnych podmienkach danej krajiny.
R_e – náklady vlastného imania pred zdanením = použitím MOKA sa vypočítajú nominálne náklady vlastného imania pred zdanením v podmienkach príslušnej krajiny podľa vzťahu:
R_e = (R_f + β . R_p) . A_t + R_c + A_i
N_c – náklady cudzích zdrojov pred zdanením = sa definujú úrokovou mierou aplikovanou na vyčerpané pôžičky.

7. Aké sú to prvé najlepšie ceny?

Keď jednotkové ceny sa dlhodobo rovnajú marginálnym nákladom

8. Aké sú to prírastkové náklady (model LRAIC)?

Dlhodobé prírastkové náklady (LRAIC) sú také náklady, ktoré by bolo možné usporiť, ak by sa prestalo so zabezpečovaním prírastku. Takýmto prírastkom by mohla byť napríklad časť telekomunikačnej siete, ako je napríklad prenosová alebo prístupová sieť, ale takisto i súbor telekomunikačných služieb, ako sú prenajaté okruhy, komutované hlasové služby, medzisieťové volania atď.
LRAIC neberie do úvahy skutočné (historické) náklady, ktoré reálni operátori mali s budovaním svojej siete, alebo pracuje s „moderným ekvivalentom“, alebo predpokladá použitie dnes dostupných riešení a za ich dnešné ceny.

9. Aké poznáte kritériá výberu modelu regulácie?

Vzhľadom na rozmanitosť modelov regulácie pri výbere vhodného modelu je nutné zvážiť nasledujúce charakteristiky týchto modelov:

• Veľkosť morálneho rizika – aké informácie dá operátor regulátorovi,
• Možnosť nekompetentných rozhodovaní,
• Nedostatok informácií centra,
• Ireverzibilita regulácie – či je možné zvrátiť stav , ktorý bol predtým ako zasiahol do toku.

10. Definujte vstupy transformačného procesu v sieťach

Práca, kmitočtové spektrum, kapitál, organizácia

11. Aké funkcie plnia pošta a telekomunikácie v spoločnosti.

Pošta a telekomunikácie plnia významné funkcie pre spoločnosť v:

• Informačnom systéme – informačná funkcia spočíva vo vytváraní komunikačných ciest umožňujúcich prekonanie priestorových vzdialeností medzi jednotlivými časťami štátu a slúžiacich k ich vzájomného informačnému vyrovnávaniu a zjednocovaniu, t.j. ide vlastne o vytváranie predpokladov k priestorovej integrácii štátu,
• Prepravnom systéme štátu – zabezpečenie prepravy informácií na fyzicky objemných médiách, prepravy predmetov alebo tovaru, prípadne aj hromadnej prepravy osôb,
• Peňažnom systéme – významný podiel na manipulácii s obeživom, a to v rámci platobného styku (poukážková a šeková služba) obstarávateľských činností (inkasná služba, dôchodková agenda, a pod.) a bankovníctva (poštová banka, poštová sporiteľňa),
• Sociálnej politike – zdôrazňuje sa úroveň či počet pracovných príležitostí. V mnohých štátoch sú subjekty pôsobiace na poštových a telekomunikačných trhoch jedným z najväčších zamestnávateľov, resp. druhotne vytvárajú vysoký počet pracovných príležitostí v elektronickom a nadväzujúcom priemysle,
• Regionálnej politike – v súčasnej dobe sa celosvetovo prejavuje tendencia k pretváraniu lokalitných, regionálnych štruktúr tak z hľadiska správy, ako aj z hľadiska niektorých účelových funkcií. V súhrne možno považovať o integrácii, ktorej cieľom je vecná a ekonomická činnosť.

12. Aké kritériá používame pri klasifikácii služieb v telekomunikáciách?

• Dostupnosť služby,
• Vzťah služby k sieti,
• Spôsob regulácie služby,
• Veľkosť obsluhovaného územia,
• Princíp a spôsob komunikácie,
• Typ prenášanej informácie,
• Typ siete,
• Šírka pásma,
• OSI model,
• Charakter služby,
• Tvorcovia služby,
• Použitý typ komunikačnej technológie

13. Charakterizujte oligopol

Pod pojmom oligopol rozumieme taký typ nedokonalej konkurencie, pri ktorom v odvetví pôsobí malý počet veľkých firiem. Každá firma v tomto prípade je taká veľká, že môže v určitej miere kontrolovať, ovplyvňovať trhové ceny, pričom ich výrobky, resp. služby môžu, ale nemusia byť diferencované. Správanie sa firmy v podmienkach oligopolu je v značnej miere závislé od správania sa ostatných firiem.

14. Charakterizujte kvantitatívne modely regulácie

Model cost-plus je najjednoduchším modelom regulácie a je založený na kontrole variability cien výrobkov a služieb poskytovaných v podmienkach štátneho monopolu. Je to najstarší model (u nás neuplatňovaný), model nárastu nákladov. Tento model je výhodné využívať pri regulácii v prípade, ak má štát záujem na zvýšení úsilia o dosahovanie vyššej efektívnosti. Nutnou podmienkou jeho uplatnenia je nízka miera inflácie. Základným problémom aplikácie je asymetria v informáciách.
Model rate of return (miera návratnosti) je založený na podiele zisku v tarife, resp. v cene služby (výrobku) a na nákladoch spojených so službou (výrobkom). Je to spôsob regulácie, ktorý je bežne používaný už od 30-tych rokov, najmä vo sfére dopravy, energetiky a telekomunikácií.
Model price-cap vychádza z predchádzajúcich modelov a jeho podstata spočíva v tom, že prírastok tarify má automaticky zodpovedať čistému prírastku očakávanej produktivity a efektivity. Základné ohraničenie modelu spočíva v množstve nutných informácií pre stanovenie úrovne očakávaného zvýšenia produktivity. Obdobie pre stanovený strop (cap) od toho priamo závisí a je zrejmé, že sa môže neúmerne predlžovať. Výhody modelu spočívajú najmä v možnosti obmedziť straty v dôsledku nekompetentnosti, prijímania neúmerného rizika a nedostatočnej stimulácie zvyšovania efektívnosti, t.j. inovačnej aktivity organizácií.
Model franchise-bidding spočíva v organizovaní dražby, v ktorej existujúce zariadenia, a teda aj koncesie na budovanie infraštruktúry, môže získať len najlepší uchádzač. Vyplývajú z toho dve základné výhody pre štát, a to:

• Presný odhad skutočných nákladových, dopytových a ziskových funkcií pre daný objekt,
• Odstránenie všetkých nepovolených výhod (kváziziskov)

15. Aké sú to druhé najlepšie ceny?

Druhé najlepšie ceny = Ramseyho optimálne ceny – základná myšlienka Ramseyho cenotvorby vychádza z poznatku, že cena sa má rovnať medzným nákladom.
Používa sa v odvetviach, kde existujú úspory z rozsahu a úspory zo sortimentu. Optimálne ceny musia byt stanovené nad marginálnymi nákladmi, aby sa zabezpečila určitá minimálna prosperita firmy. Veľkosť rozdielu medzi cenou a marginálnymi nákladmi je závislá od elasticity dopytu po danom výrobku či službe. Preto pomer ceny a marginálnych nákladov by mal byť najvyšší pri tých výrobkoch, ktorých elasticita dopytu je najnižšia, naopak.

16. Charakterizujte cenový model FAC

Metóda plne alokovaných nákladov – FAC = Fully Allocated Costs – pripúšťa plnú úhradu nákladov operátora, ktoré sú spojené s prepojením a ktoré mal v minulosti, bez ohľadu na to, či sú to náklady primerané alebo nie.
Základným predpokladom tejto metódy je rozpočítanie všetkých nákladov operátora na predpokladaný objem minút. Z toho sa ďalej získa určitá čiastka pripadajúca na 1 min., ktorú začne operátor požadovať od iného operátora za ukončenie 1 minúty hovoru vo svojej sieti. Je tu však 1 problém – ako sa majú náklady počítať? Majú byť započítané historické náklady, v cenách platných v dobe ich vynaloženia? Alebo ceny súčasné, t.j. ceny za ktoré by sa rovnaké riešenie dalo získať v súčasnosti atď. Podstatnou vlastnosťou tejto metódy je aj to, že sa nezaujíma o správnosť parametrov získaného riešenia, ani o efektívnosť či neefektívnosť vynaložených investícií a naraz ich započítava do celkového súčtu výsledných cien. Hlavným nedostatkom metódy FAC je nedostatočná definícia, čo všetko sa má započítať do „plne alokovaných“ nákladov. Všeobecne sa berú do úvahy priame aj nepriame náklady, ktoré sú spoločné aj pre ďalšie služby poskytované daným operátorom, pričom je stále možné ich určitým spôsobom rozpočítať.

17. Čo je to elasticita dopytu a ako sa stanovuje?

Elasticita alebo pružnosť je ekonomický pojem na vyjadrenie citlivosti jednej premennej voči zmene druhej premennej. Elasticita premennej X vzhľadom na premennú Y je rovná percentuálnej zmene X, ku ktorej dôjde v dôsledku zmeny Y o 1 %.
Cenová pružnosť vyjadruje zmenu v celkovom dopyte alebo ponuke po určitom výrobku, resp. službe, spôsobenom zmenou ceny.
Je to relatívna zmena požadovaného množstva k relatívnej zmene požadovanej ceny
Ak je E_d > ako 1 dopyt je elasticky
Ak je E_d < ako 1 dopyt je neelasticky
Ak je E_d =1 tak je dopyt jednotkový
Ak je E_d = nekonečno tak je to nekonečna elasticita dopytu
Ak je E_d= 0 tak ide o nulovú elasticitu

18. Aké postupy v skúmaní dopytu poznáte a v čom sa odlišujú?

Desagregovaný a agregovaný
Individuálny dopyt je dopyt 1 spotrebiteľa po určitom druhu produktov
Čiastkový dopyt je dopyt všetkých kupujúcich po určitom druhu produktu
Agregátny dopyt je dopyt po všetkých druhoch produktov , ktoré sú na trhu dostupne

19. Aké činnosti v pošte a telekomunikáciách poznáte?

Z hľadiska charakteru rozlišujeme v pošte a telekomunikáciách činnosti:

• Premiestňovaciu,
• Obchodnú,
• Pri obehu peňazí,
• Obstarávateľskú,
• Dopravnú,
• Vecne – výrobnú,
• Ostatné.

1. Aké kritériá klasifikácie služieb v pošte poznáte?

1.systém založený na rýchlosti spracovávania zásielok, podľa ktorého možno zásielky rozčleniť na:

1. prednostné zásielky, t.j. zásielky prepravované s prednosťou najrýchlejšou cestou či už leteckou alebo pozemnou,
2. neprednostné, t.j. zásielky, pre ktoré si odosielateľ vybral nižšiu sadzbu, čo predpokladá dlhšiu dodaciu lehotu.

2.systém založený na obsahu poštových zásielok:

1. Listy, lístky, balíky, …
2. Reklamné adresované zásielky, slepecké zásielky.

 

21. Čo je to štatistická konkurencia?

Keď firmy sú porovnávané vzhľadom na ich výkony, pričom pôsobia v rôznych geografických lokalitách.

22. Charakterizujte oligopson

• Forma nedokonalej konkurencie
• Na strane dopytu
• Koncentrovaný oligopson = niekoľko spotrebiteľov má kontrolu nad väčšou časťou dopytu po určitom tovare
• Diferencovaný oligopson = dopyt vytvára niekoľko monopsónnych spotrebiteľov rôznych druhov tovarov

23. Čo je to regulácia?

Reguláciu chápeme ako proces založený na zákonoch, ktoré majú charakter buď reštriktívny alebo kontrolný vzhľadom na rozhodnutia prijímané danými firmami, t.j. objektmi regulácie. V súčasnosti sa rozlišuje:

• Ekonomická regulácia, ktorá je zameraná na ovplyvňovanie cien, sortimentu, podmienok vstupu a výstupu na daný trh a kvality poskytovaných výrobkov a služieb,
• Sociálna regulácia, ktorá je zameraná na úpravu, kontrolu vedľajších efektov a externalít.

24. Aké formy zásahov štátu v prípade nedokonalej konkurencie poznáte?

• Zdanenie monopol
• Fixnou daňou bez ohľadu na objem výroby, zisku a obratu
• Daňou zo zisku, ktorá je proporcionálna k dosiahnutému zisku za určité obdobie
• Daňou z monopolného výrobku, za každú jednotku sa odvádza určitá konštanta
• Daňou z hodnoty, ktorá je proporcionálna k celkovému príjmu firmy za určité obdobie
• Cenové kontroly
• Nástroj na potlačenie inflácie a udržanie nízkych cien vo vysoko koncentrovaných odvetviach. Je to málo účinný nástroj
• Štátne vlastníctvo monopolov
• Štát vlastní v niektorých odvetviach monopoly
• Regulácia, regulovanie
• Ekonomické = týka sa kontroly cien, druhov výrobkov, vstupných a výstupných podmienok, úrovní služieb, dopravy a finančných trhov
• Sociálne = týka sa programov na ozdravenie ovzdušia, vody, na zabezpečenie bezpečnosti jadrových elektrární, liekov, áut a pod.
• Protitrustová politika
• Predstavujú ju zákony, ktoré zakazujú určitý druh správania sa (napr. spájanie firiem s cieľom pevne stanoviť ceny), alebo potláčajú určité trhové štruktúry (napr. prirodzené monopoly).

25. Aké sú determinanty ponuky v pošte a telekomunikáciách?

K hlavným determinantom ponuky v pošte a telekomunikáciách patria:

• Technológie využívané v transformačnom procese,
• Náklady výrobných faktorov,
• Očakávania,
• Počet subjektov v odvetví,
• Ostatné substitúty, výrobky a služby.

 

26. Charakterizujte inverzné elasticitné pravidlo

• vzťahuje sa na služby
• rozdiel P a MC je inverzný k elasticite dopytu

Pravidlo inverznej elasticity a jeho aplikácia v cenotvorbe poštových alebo telekomunikačných služieb je spojená s niektorými problémami a to:

• pravidlo sa vzťahuje na komodity, ktorých dopyt je nezávislý, t.j. koeficient krížovej elasticity dopytu je rovný nule.

Pravidlo inverznej elasticity formuloval už v roku 1927 Ramsey a v priebehu sedemdesiatych rokov sa k nemu ekonómovia v súvislosti s dereguláciou niektorých odvetví vrátili (Baumol, Bradford).
Vychádza z princípov stanovenia Ramseyho optimálnych cien a nasledujúcich podmienok:

1. medzná sociálna užitočnosť príjmu je rovnaká u všetkých spotrebiteľov. Teda di = dj = d pre všetky i a j patriace do množiny spotrebiteľov C.
2. cena ktorejkoľvek poštovej, resp. telekomunikačnej služby neovplyvňuje veľkosť výstupu iného výrobku či služby, keď sa cena odchyľuje od medzných nákladov.
3. Zmenené poštové, resp. telekomunikačné tarify nepôsobia na objem zásielok, resp. objem prevádzky, alebo nevyvolávajú iné externality. Z toho vyplýva, že tretia čas rovnice sa rovná nule.
4. Operátor ovláda cenami celý trh dopytu po svojich službách. Preto miery zmien služieb vzhľadom na cenu sa rovnakú zodpovedajúcim mieram zmien v trhovom dopyte,

27. Charakterizujte cenový model LRAIC.

• Long-Run Average Incremental Costs = dlhodobé priemerné prírastkové náklady

Model vychádza z myšlienky priemerných prírastkových nákladov v dlhodobom horizonte.
Zaoberá sa pôsobením efektívneho operátora, a modeluje jeho náklady, ktoré má najviac oproti situácií, keď by žiadne prepojenie neposkytovali- preto prírastkové náklady.
Ide o metódu ktorá nevychádza z celkových nákladov určitého operátora, ale len z prírastku jeho nákladov, ktoré pripadajú na zaistenie služby poskytovanej ostatným operátorom, a to v dostatočne dlhom časovom horizonte

28. Aké sú determinanty rozvoja infraštruktúry

Determinanty rozvoja výrobnej infraštruktúry:

• Charakter a rozmiestnenie obyvateľstva a podnikov v priestore
• Dynamika výroby
• Špecializácia a kooperácia
• Regionálne vzťahy

Determinácia priepustnosti infraštruktúry:

• Kapitál
• Zamestnanci
• Vedecko-technický rozvoj
• Podmienky financovania a stimulovania racionalizácie výroby

 

29. Čo rozumieme pod univerzálnou poštovou službou resp. pod poštovou výhradou?

Zákonom o poštových službách boli v súlade s odporúčaniami smernice 97/67/EC a následne smernice 2002/39/EC vyhradené pre poskytovateľa univerzálnej poštovej služby takzvané vyhradené služby ako jediná forma kompenzácie za povinnosť poskytovať univerzálnu poštovú službu. Táto vyhradená služba mu vytvára dostatočný ekonomický protipól k jeho nákladom súvisiacim s poskytovaním univerzálnej služby v zmysle zachovania univerzálnej služby v požadovanom rozsahu a kvalite najmä vo vidieckych a ekonomicky neefektívnych lokalitách tak, aby jej poskytovateľ nebol ekonomicky zvýhodnený voči tým operátorom, ktorý univerzálnu poštovú službu neposkytujú. V prípade zrušenie poštovej výhrady, bude potrebné hľadať iné spôsoby kompenzácie neprimeraného finančného bremena, ktoré by mohlo poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknúť z poskytovania univerzálnej poštovej služby.
Poštová výhrada sú poštové služby vyhradené len pre poskytovateľa univerzálnej služby.
Zákon ustanovuje, že obsahom poštovej výhrady je vyberanie a distribúcia

1. Korešpondencie a reklamných adresovaných zásielok s hmotnosťou najviac 50 g
2. Korešpondencie určenej do vlastných rúk účastníkom súdnych konaní a konaní pred správnymi orgánmi, čiže úradné zásielky.

30. Aké formy nedokonalej konkurencie na strane dopytu poznáte?

Monopson = jeden spotrebiteľ (firma) úplne kontroluje dopyt po určitom tovare (výrobnom faktore)
Duopson = dvaja spotrebitelia úplne kontrolujú dopyt po určitom tovare
Oligopson (koncentrovaný) = niekoľko spotrebiteľov má kontrolu nad väčšou časťou dopytu po určitom tovare
Oligopson (diferencovaný) = dopyt vytvára niekoľko monopsónnych spotrebiteľov rôznych druhov tovarov

31. Charakterizujte oligopol s firmou barometer

Jedna vedúca firma na trhu síce neovláda rozhodujúci podiel trhu, ale najlepšie reaguje na trhové podmienky a stáva sa postupne cenovým vodcom

32. Čo je to tarifa?

Pojem tarifa sa používa na ohodnotenie výkonov, ktoré uspokojujú potreby spoločnosti objemami prác a ktorých jednotky sú v značnej miere viazané na čas nutný na uskutočnenie výkonu. Označenie tarifa sa používa aj pre súbor sadzieb určitých podobných výkonov. Na vyjadrenie hodnoty nejakej hodnoty výkonu sa používa pojem sadzba.
Vyjadruje ceny výkonov, ktoré sú viazané na ich spotrebu. / voláme a službu hneď spotrebúvame/

• používa sa aj pre súbor sadzieb určitých podobných výkonov/ideme vlakom a platíme sadzbu, za I. triedu, za rýchlosť, za miestenku a súčtom týchto sadzieb dostaneme tarifu/
• mal by byť jednoduchá a zrozumiteľná
• mala by obmedzovať krížové subvencovanie
• zabezpečená relatívna stálosť ceny

1. Aké modely regulácie ex-post poznáte? cost plus, rate of return, price cap(cenova čiapka-max.cena)

Zásahy štátu po vzniku skutočnosti / napr. V súčastnosti štát musel vykonať opatrenia kvôli hospodárskej kríze /
Modely – kvantitatívne, kvalitatívne a zmiešané

34. Čo rozumiete pod ekonomicky oprávnenými nákladmi?

N na obstaranie zodpovedajúceho množstva priameho a materiálu, mzdové a ostatné osobné N, technologicky nevyhnutné priame a nepriame N a N obehu
Pri ich posudzovaní sa vychádza z vývoja obvyklej úrovne týchto N

35. Aké sú funkcie ceny?

Informačnú, stimulačná, distibučná / alokačná, informačná /

36. Charakterizujte premiestňovaciu činnosť

• obslužný charakter
• univerzálnosť vzájomných väzieb so všetkými odvetviami národného hospodárstva a všetkými časťami štátu i so zahraničím
• všeobecný charakter potreby služieb
• nevecný charakter produkcie, z čoho vyplýva nemožnosť vytvárania zásob produkcie pošty a telek.
• prejav základného efektu fungovania a rozvoja sietí mimo nich
• technická i technologická jednotnosť poštových a telekomunikačných sieti
• sieťová technologická štruktúra (technika a technológia v poštových a telekomunikačných systémoch je priestorovo, časovo a funkčne nadväzná)
• nároky na výkony pošty a telek. zo strany verejnosti
• nutnosť proporcionálneho rozmiestnenia poštových a telek. kapacít na území celého štátu

37. Aké sú makroekonomické efekty informačných technológií?

• Štruktúra sektorov i trhov vzhľadom na využitie priestoru, práce, energie a zariadení
• Životnosť výrobkov a služieb, ich distribúcia
• Spojenie medzi štandartizáciou a flexibilitou výroby

38. Čo rozumieme pod štatistickou konkurenciou?

Keď firmy sú porovnávané vzhľadom na ich výkony, pričom pôsobia v rôznych lokalitách
/ bývame v ZA a vodu môžeme kupovať iba od stredoslovenských vodárni /

39. Charakterizujte koluzívny oligopol

Trhová štruktúra pri ktorej sa malý počet firiem /niekoľko oligopolistov/ tajne dohodne a spoločne uskutočňujú svoje rozhodnutia

40. Charakterizujte model regulácie založený na princípe dražby (franchise – bidding) – jeho výhody a nevýhody?

Spočíva v organizovaní dražby, v ktorej existujúce zariadenia, a teda aj koncesie na budovanie infraštruktúry, môže získať len najlepší uchádzač. Vyplývajú z toho dve základné výhody pre štát, a to:

• Presný odhad skutočných nákladových, dopytových a ziskových funkcií pre daný objekt,
• Odstránenie všetkých nepovolených výhod (kváziziskov).

Model sa tak snaží vlastne vytvoriť trh ex-ante, namiesto klasického trhu ex-poste. Nevýhody spočívajú hlavne v informačnej zabezpečenosti odhadu marginálneho realizovaného zisku.

41. Vymenujte metódy a techniky skúmania ekonomiky sietí.

Techniky =analýza, porovnanie, experiment
Metódy=dedukcia, indikácia, hraničná analýza

42. Vymenujte základné činnosti spojov

• doterajší vývoj spojov t.j. štruktúrou a funkciami spojov v spoločnosti, štátu a organizačnými typmi.
• perspektívami ďalšieho rozvoja spojov a ich hlavnými determinantmi
• vzťahmi dopytu a ponuky v spojoch

43. Čo sú to služby s pridanou hodnotou?

VANS – sú to služby, ktoré sú založené na informačno- komunikačnej platforme a umožňujú získavať dodatočné informácie

• typickou službou je email
• základná vlastnosť služby je prenos informácii

44. Aké sú základné ekonomické funkcie štátu?

Spočívajú v podpore:

• efektívnosti /vláda určuje pravidlá, dane a poplatky firmám, zabraňuje monopolizácii a znečisťovaniu život. Prostredia/
• spravodlivosti / vláda robí zmeny v rozdeľovaní dôchodkov, zmierňuje dôchodkovú nerovnosť a vytvára sociálne programy/
• stability /vláda zavádza opatrenia na zníženie nezamestnanosti, inflácie a na podporu ekonomického rastu/

45. Čo rozumieme pod liberalizáciou trhu?

Prechod od priameho riadenia, ovplyvňovania vládou k systému založenému na konkurencii medzi jednotlivými subjektmi a odstránení kvantitatívnych a devízových obmedzení určitého rozsahu

46. Čo sú to úspory zo sortimentu?

Predstavujú zníženie jednotkových N v dôsledku poskytovania rôznych druhov služieb prostredníctvom toho istého zariadenia resp. technológie

47. Efekty deregulácie

K hlavným efektom vyplývajúcim z deregulácie patria:

• Efekty cenové – deregulácia vedie pomerne rýchlo k znižovaniu cien výrobkov a služieb v daných odvetviach,
• Efekty lokálne – zmena v spôsoboch obsluhy menších a izolovanejších lokalít,
• Efekty vstupu na trh – objavujú sa na trhu úplne nové firmy, subjekty, ktoré sú zvyčajne aj nositeľmi nových technológií,
• Efekty ziskové,
• Efekty sociálne – v nových konkurenčných podmienkach sa mení vzťah k pracovníkom. Deregulácia vedie často k zvýšeniu miezd a k zmenám celkových pracovných podmienok,
• Zmeny koncentrácie a vytváranie aliancií.

48. Aké sú mikroekonomické efekty informačných technológií?

Zmeny podnikovej organizácie vzhľadom na konfiguráciu a riadenie výrobných činností, pričom citlivé na využitie informačných technológií sú:

• výroby
• marketingu
• zásobovania

Zmeny riadiacich štruktúr, ktoré sa prejavujú v zmenách

• nákladov na koordináciu
• nákladov na transakcie

Zmeny podnikových informačných tokov, najmä v spojitosti s funkciami

• kontroly
• logistiky

49. Definujte trhový dopyt

Trhový dopyt je súčtom individuálnych dopytov jednotlivých spotrebiteľov. Graficky ide o horizontálny súčet individuálnych kriviek dopytu.
Je to dopyt všetkých kupujúcich po určitom druhu produktu

50. Čo rozumieme pod potenciálnou konkurenciou?

Označuje taký stav, keď sieť môže prevádzkovať organizácia len na základe oprávnenia

51. Čo je to monopson?

Na strane dopytu = jeden spotrebiteľ (firma) úplne kontroluje dopyt po určitom tovare (výrobnom faktore)

52. Aká je základná kriteriálna funkcia pôsobnosti pošty a telekomunikácií?

Z klasifikácie výhod vyplýva, že základnou kriteriálnou funkciou pôsobnosti pošty a telekomunikácií je ekonómia času.

53. Charakterizujte monopolistickú konkurenciu

Monopolistická konkurencia sa odlišuje od dokonalej konkurencie najmä tým, že jednotlivé firmy diferencujú navzájom svoje produkty. Vstup na trh je voľný a v každom sektore hospodárstva existuje viacero firiem.
P=ATC>MC
P je cena
ATC je celkové priemerné náklady
MC je hraničné, marginálne náklady
Ako typ štruktúry trhu charakterizuje prítomnosť viacerých predávajúcich, ktorí ponúkajú produkty, ktorú si si navzájom blízke, ale nie sú dokonalými substitútmi. Na tomto trhu môže mať každá firma určitý vplyv na cenu svojho produktu.

54. Logika regulácie

Ekonómovia vychádzajú pri zdôvodňovaní nutnosti regulácie z viacerých príčin, ktoré sú základom regulačných zásahov v daných odvetviach. K hlavným príčinám regulačných zákonov patria:

• Zabrániť zneužívaniu monopolnej sily
• Existencia prirodzených monopolov, ktoré sú charakteristické dosahovaním úspor z rozsahu a zo sortimentu. V prípade spojových sietí aj úsporám zo sietí. Úspory sa premietajú do dlhodobo klesajúcej krivky priemerných celkových nákladov, pričom zároveň medzné náklady sú dlhodobo pod priemernými nákladmi
• Požadovanie všeobecnosti služby za „rozumnú“ cenu, čo vedie ku krížovému subvencovaniu. Je to možné zabezpečiť len v tom prípade, ak firma poskytujúca službu nie je vystavená cenovej konkurencii a možnosti voľného vstupu nových konkurenčných firiem z iných trhov. V opačnom prípade bude firma poskytovať príslušné služby v závislosti od skutočných nákladov
• Zabezpečenie ochrany pred samovoľným zánikom konkurencie, čo vyplýva z existencie napr. spor z rozsahu, a ochrany spotrebiteľov.

55. Aké sú princípy cenotvorby v pošte a telekomunikáciách?

• cena za prístup by mala vychádzať z nákladov- nákladovo orientované ceny
• cena za prístup by nemala diskriminovať spôsoby, ktoré redukujú účinnú konkurenciu
• cena za prístup by nemala ovplyvňovať znižovanie konkurencie na závislých trhoch
• cena za prístup by nemala mať charakter predátorskej ceny

56. Definujte infraštruktúru

Pod týmto pojmom rozumieme odvetvia, inštitúcie, ktoré sú nevyhnutným podkladom na zabezpečenie plynulého chodu vlastnej výroby v krajine (napr. doprava, pošta a telekomunikácie, energetika, vodné hospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo). Z metodického hľadiska sa ešte infraštruktúra člení na výrobnú (napr. doprava, energetika, pošta a telekomunikácie) a sociálnu (napr. školstvo, zdravotníctvo).
Poskytuje služby ako základ pre akúkoľvek výrobu a sú to veľké a nákladné inštalácie
– je spoločný a integrujúci základ pre ekon. Činnosť

57. Uveďte predmet skúmania ekonomiky spojového podniku

Analyzuje správanie sa jednotlivých subjektov, ktoré poskytujú jednotlivé druhy spojových služieb
Čo produkovať? Pre koho produkovať? Ako produkovať?

58. Charakterizujte pojem sieťový trh a sieťový zákazník

Sieťový trh – priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti. Zároveň vyjadruje súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú
Sieťový zákazník – jednotlivec, alebo organizačná jednotka, ktorá rozhoduje o nákupe, používaní alebo spotrebe produktu

59. Definujte úspory zo sortimentu.

Predstavujú zníženie jednotkových N v dôsledku poskytovania rôznych druhov služieb prostredníctvom toho istého zariadenia resp. technológie

60. Charakterizujte oligopol s dominantnou firmou

Dominantná firma ovláda rozhodujúcu časť trhu a zostávajúca časť je prenechaná konkurenčným malým firmám

61. Definujte dôchodkovú elasticitu dopytu (vzorec, vysvetlenie, slovne).

• vyjadruje zmenu D, kt. je spôsobená zmenou prijmú

Y- príjme (dôchodok)
Ed=Y1-Y0/
Y12Y0/2

62. Uveďte základné výhody a nevýhody modelu price-cap?

Model price-cap – jeho podstata spočíva v tom, že prírastok tarify má automaticky zodpovedať čistému prírastku očakávanej produktivity a efektivity. Základné ohraničenie modelu spočíva v množstve nutných informácií pre stanovenie úrovne očakávaného zvýšenia produktivity. Obdobie pre stanovený strop (cap) od toho priamo závisí a je zrejmé, že sa môže neúmerne predlžovať.
Výhody modelu spočívajú najmä v možnosti obmedziť straty v dôsledku nekompetentnosti, prijímania neúmerného rizika a nedostatočnej stimulácie zvyšovania efektívnosti, t.j. inovačnej aktivity organizácií.
Je však nutné zdôrazniť, že žiadna regulovaná cena nemôže spôsobiť, aby monopol dosiahol minimálne priemerné náklady. Zároveň na dosiahnutie kompenzácie strát trhu môže byť potrebná podpora, resp. kompenzácia strát.

63. Čo vyjadrujú náklady kapitálu a ako sa vypočítavajú?

– N podniku na získanie a viazanie jednotkových zložiek kapitalu
Vzorec Nk=Nvk*Kv/Kv+Kc + Nck*Kc/Kv+Kc

64. Aké cenové modely pre telekomunikačné služby poznáte

• plne distibuované N FDC
• plne alokované N FAC
• krátkodobé dodatkové N SRIC
• dlhodobé dodatkové N LRIC alebo dlhodobé priemerné dodatkové N LRAIC
• celkové dlhodobé dodatkové N na službu TSLRIC

 

1. Definujte predmet ekonomiky sietí.

Ekonomika sietí skúma spoločné prvky, spoločné prejavy pôsobenia ekonomických zákonov, zákonitostí v sieťových systémoch zameraných na prenos správ a informácií.

1. Aké determinanty rozvoja výrobnej infraštruktúry poznáte?

Determinanty rozvoja výrobnej infraštruktúry:

• Charakter a rozmiestnenie obyvateľstva a podnikov v priestore
• Dynamika výroby
• Špecializácia a kooperácia
• Regionálne vzťahy

67. Uveďte prvky dynamizujúce konkurenciu

 

1. Čo rozumieme pod pojmom elektronická komunikačná služba?

Pod týmto pojmom rozumieme službu obvykle poskytovanú za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani redakčný dohľad nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

69. Aké efekty informačných technológií na úrovni makroekonomickej poznáte?

• štruktúra sektorov i trhov vzhľadom na využitie priestoru, práce, energie a zariadení,
• životnosť výrobkov a služieb, ich distribúcia,
• spojenie medzi štandardizáciou a flexibilitou výroby,

70. Definujte dôchodkovú elasticitu dopytu?

Dôchodková pružnosť vyjadruje zmenu dopytu spôsobenú zmenou dôchodku. Z rozborov vyplýva, že dôchodková elasticita je pri jednotlivých poštových a telekomunikačných službách veľmi rozdielna. Nízka dôchodková elasticita je typická pre základné služby pošty, najmä skupinu obyčajných listových zásielok. Vyššia dôchodková elasticita je zrejmá u nových telekomunikačných služieb, napr. telematických, u pripojenia na bunkovú rádiotelefónnu sieť.
Vzorec:
Dôchodková elasticita v bode Oblúková elasticita

• Podradné (inferiórne) statky: E_DI<0
• Normálne statky: E_DI>0
  • Normálne statky nevyhnutné k životu: E_DI<1
  • Normálne luxusné statky: E_DI>1

71. Charakterizujte dokonalú konkurenciu?

Dokonalá konkurencia je odborný ekonomický termín, vzťahujúci sa na trh, na ktorom žiadna firma ani žiadny spotrebiteľ nedosahuje takú veľkosť, aby mohli sami ovplyvňovať trhovú cenu. Ak na všetkých trhoch pôsobia princípy dokonalej konkurencie, potom trhy zabezpečia výrobu efektívneho súboru výstupov pomocou najefektívnejších techník a s použitím minimálnych vstupov. Dokonalo konkurenčné odvetvie sa vyznačuje niekoľkými charakteristikami, ku ktorým patrí najmä:

• Na trhu pôsobí veľa firiem,
• Identické, homogónne produkty,
• Dokonalá informovanosť,
• Dobrovoľná deliteľnosť produktu,
• Nízke alebo žiadne bariéry vstupu na trh,
• Identická úroveň informovanosti.

1. Charakterizujte model FAC, na čom je založený?

Metóda plne alokovaných nákladov – FAC = Fully Allocated Costs – pripúšťa plnú úhradu nákladov operátora, ktoré sú spojené s prepojením a ktoré mal v minulosti, bez ohľadu na to, či sú to náklady primerané alebo nie.
Základným predpokladom tejto metódy je rozpočítanie všetkých nákladov operátora na predpokladaný objem minút. Z toho sa ďalej získa určitá čiastka pripadajúca na 1 min., ktorú začne operátor požadovať od iného operátora za ukončenie 1 minúty hovoru vo svojej sieti. Je tu však 1 problém – ako sa majú náklady počítať? Majú byť započítané historické náklady, v cenách platných v dobe ich vynaloženia? Alebo ceny súčasné, t.j. ceny za ktoré by sa rovnaké riešenie dalo získať v súčasnosti atď. Podstatnou vlastnosťou tejto metódy je aj to, že sa nezaujíma o správnosť parametrov získaného riešenia, ani o efektívnosť či neefektívnosť vynaložených investícií a naraz ich započítava do celkového súčtu výsledných cien. Hlavným nedostatkom metódy FAC je nedostatočná definícia, čo všetko sa má započítať do „plne alokovaných“ nákladov. Všeobecne sa berú do úvahy priame aj nepriame náklady, ktoré sú spoločné aj pre ďalšie služby poskytované daným operátorom, pričom je stále možné ich určitým spôsobom rozpočítať.

73. Charakterizujte logiku regulácie.

Ekonómovia vychádzajú pri zdôvodňovaní nutnosti regulácie z viacerých príčin, ktoré sú základom regulačných zásahov v daných odvetviach. K hlavným príčinám regulačných zákonov patria:

• Zabrániť zneužívaniu monopolnej sily
• Existencia prirodzených monopolov, ktoré sú charakteristické dosahovaním úspor z rozsahu a zo sortimentu. V prípade spojových sietí aj úsporám zo sietí. Úspory sa premietajú do dlhodobo klesajúcej krivky priemerných celkových nákladov, pričom zároveň medzné náklady sú dlhodobo pod priemernými nákladmi
• Požadovanie všeobecnosti služby za „rozumnú“ cenu, čo vedie ku krížovému subvencovaniu. Je to možné zabezpečiť len v tom prípade, ak firma poskytujúca službu nie je vystavená cenovej konkurencii a možnosti voľného vstupu nových konkurenčných firiem z iných trhov. V opačnom prípade bude firma poskytovať príslušné služby v závislosti od skutočných nákladov
• Zabezpečenie ochrany pred samovoľným zánikom konkurencie, čo vyplýva z existencie napr. spor z rozsahu, a ochrany spotrebiteľov.

74. Čo rozumieme pod nedeliteľnými statkami?

Nedeliteľné statky – nerivalitné

• Vylúčiteľné = „klubové“ statky (napr. medzimestské rýchlostné komunikácie, diaľnice, káblová televízia)
• Nevylúčiteľné = verejné statky (napr. štátne rozhlasové vysielanie, štátne cesty)

Nedeliteľné (nerivalitné) – ak jedna osoba využívajúc služby poskytované verejnými statkami nezbavuje iných možnosti využívania týchto statkov. Nedeliteľnosť je daná tým, že nech tento statok spotrebováva ktokoľvek, nemá jeho spotreba žiadny vplyv na to, aké množstvo tohto statku môžu spotrebovať ostatní.

75. Aké funkcie determinanty priepustnosti infraštruktúry poznáte?

Determinácia priepustnosti infraštruktúry:

• Kapitál
• Zamestnanci
• Vedecko-technický rozvoj
• Podmienky financovania a stimulovania racionalizácie výroby

 

76. Charakterizujte sieťový trh

• Zákazníka, účastníka siete je nevyhnutné presne identifikovať vzhľadom na jeho špecifické požiadavky
• Sieťový zákazník, sieťová spotreba (kreditné karty, telemarketing, videotext)
• „Kvázi trh“ (uzavreté užívateľské skupiny, napr. podnikové siete, časti videotextu)

77. Charakterizujte univerzálnu poštovú službu.

Zákonom o poštových službách boli v súlade s odporúčaniami smernice 97/67/EC a následne smernice 2002/39/EC vyhradené pre poskytovateľa univerzálnej poštovej služby takzvané vyhradené služby ako jediná forma kompenzácie za povinnosť poskytovať univerzálnu poštovú službu. Táto vyhradená služba mu vytvára dostatočný ekonomický protipól k jeho nákladom súvisiacim s poskytovaním univerzálnej služby v zmysle zachovania univerzálnej služby v požadovanom rozsahu a kvalite najmä vo vidieckych a ekonomicky neefektívnych lokalitách tak, aby jej poskytovateľ nebol ekonomicky zvýhodnený voči tým operátorom, ktorý univerzálnu poštovú službu neposkytujú. V prípade zrušenie poštovej výhrady, bude potrebné hľadať iné spôsoby kompenzácie neprimeraného finančného bremena, ktoré by mohlo poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknúť z poskytovania univerzálnej poštovej služby.

78. Aké efekty informačných technológií na úrovni mikroekonomickej poznáte.

• zmeny podnikovej organizácie vzhľadom na konfiguráciu a riadenie výrobných činností, pričom výrazne citlivé na využitie informačných technológií sú oblasti:
• výroby
• marketingu
• zásobovania
• zmeny riadiacich štruktúr, ktoré sa prejavujú v zmenách:
• nákladov na koordináciu, t. j. hierarchická stránka,
• nákladov na transakcie, t. j. vonkajšie prejavy podniku na trhu
• zmeny podnikových informačných tokov, najmä v spojitosti s funkciami
• kontroly – prevažne jednosmerné toky s nižšou frekvenciou. Jej význam rastie so zvyšujúcim sa stupňom centralizácie riadenia a so zvyšujúcou sa diverzifikáciou výroby,
• logistiky – kde sú obsiahnuté toky inputov a outputov výroby.

79. Definujte krížovú elasticitu dopytu.

v bode: Oblúková elasticita:

• E_C > 0 uvažované statky sú substitúty, substitučný efekt prevažuje nad dôchodkovým
• E_C <0 skúmané statky sú komplementy, dôchodkový efekt prevažuje nad substitučným
• E_C = 0 statky sú nezávislé.

1. Charakterizujte monopolistickú konkurenciu.

Monopolistická konkurencia sa odlišuje od dokonalej konkurencie najmä tým, že jednotlivé firmy diferencuj navzájom svoje produkty. Vstup na trh je voľný a v každom sektore hospodárstva existuje viacero firiem.
P=ATC>MC
P je cena
ATC je celkové priemerné náklady
MC je hraničné, marginálne náklady
Ako typ štruktúry trhu charakterizuje prítomnosť viacerých predávajúcich, ktorí ponúkajú produkty, ktorú si si navzájom blízke, ale nie sú dokonalými substitútmi. Na tomto trhu môže mať každá firma určitý vplyv na cenu svojho produktu.

81. Charakterizujte model LRAIC, na čom je založený

• Long-Run Average Incremental Costs = dlhodobé priemerné prírastkové náklady

Model vychádza z myšlienky priemerných prírastkových nákladov v dlhodobom horizonte.
Zaoberá sa pôsobeným efektívneho operátora, a modeluje jeho náklady, ktoré má najviac oproti situácií, keď by žiadne prepojenie neposkytovali- preto prírastkové náklady.
Ide o metódu ktorá nevychádza z celkových nákladov určitého operátora, ale len z prírastku jeho nákladov, ktoré pripadajú na zaistenie služby poskytovanej ostatným operátorom, a to v dostatočne dlhom časovom horizonte

82. Na čom je založené určenie primeranej miery návratnosti vloženého kapitálu?

Primeraná miera návratnosti vloženého kapitálu sa stanoví metódou váženého priemeru nákladu kapitálu (WACC) podľa nasledujúceho vzorca:
WACC = pričom: r_e =

r_e = náklad vlastnéhokapitálu r_rf = výnosnosť bezrizikovej investície
r_d = náklad cudzieho kapitálu β = beta koeficient telekomunikačného trhu
E = objem vlastného kapitálu r_m = výnosnosť trhu
D = objem cudzieho kapitálu
t = sadzba dane z príjmu

83. Čo rozumieme pod nevylúčiteľnými statkami?

Typ produktu – statku	nevylúčiteľné
Deliteľné (rivalitné)	spoločne vlastnené statky (t.j. miestne komunikácie)
Nedeliteľné (nerivalitné)	verejné statky (t.j. štátne rozhlasové vysielanie, štátne cesty)

Nevylúčiteľné (neexkluzívne) – keď subjekt spotrebováva služby poskytované verejnými statkami, je nemožné obmedziť tieto subjekty v ich spotrebe týchto statkov, alebo je to osobitne nákladné.

84. Charakterizujte odvetvovú klasifikáciu činností

Z hľadiska charakteru rozlišujeme v pošte a telekomunikáciách činnosti:

• Premiestňovaciu,
• Obchodnú,
• Pri obehu peňazí,
• Obstarávateľskú,
• Dopravnú,
• Vecne – výrobnú,
• Ostatné.

85. Čo rozumieme pod pojmom „kvázi trh“?

Z pohľadu ekonomickej teórie pri presne smerovanej ponuke a spotrebe daného produktu ide o určité zlyhanie trhu, t. zn. že nedochádza k priamej konfrontácii ponuky a dopytu na trhu. V prípade sieťového trhu hovoríme o vytváraní „kvázi trhu“. Na takomto trhu sa stretávame s potenciálnou konkurenciou a štatistickou konkurenciou. Potenciálna konkurencia označuje taký stav, keď sieť môže prevádzkovať organizácia len na základe oprávnenia. Štatistická konkurencia – keď firmy sú porovnávané vzhľadom na ich výkony, pričom pôsobia v rôznych lokalitách.

86. Charakterizujte poštové služby

K službám poskytovaným poštou patria:

• klasické poštové služby, t.j. podávanie, preprava a dodávanie listových a balíkových zásielok rôznych kategórií, doprava novín a časopisov, zvláštne služby vzhľadom na osobitné zaobchádzanie so zásielkami,
• peňažné služby, ktoré zahŕňajú okrem poukážkovej služby aj bankové a sporiteľničné služby,
• obstarávateľské služby, ktoré zabezpečujú styk medzi inštitúciami a ich klientami. Sú to napr. dôchodková služba, inkaso rôznych platieb (faktúry za dodávky elektrickej energie, plynu, SIPO, inkaso miestnych daní, dávok a poplatkov), stávková služba (predaj losov, služby pre stávkové kancelárie), rozhlasová a televízna služba (evidencia, povoľovanie oslobodenia od poplatkov, inkaso koncesionárskych poplatkov),
• obchodné služby, t.j. predaj poštových cenín, kolkov, filatelistického tovaru, novín a časopisov, drobného tovaru (cigarety, obálky, perá, pohľadnice, lístkov na MHD atď),
• služby pre odbor telekomunikácií,j. príjem a dodávanie telegramov, sprostredkovávanie hovorov na poštách, inkaso telekomunikačných platieb a doručovanie vyúčtovania za účastnícke stanice, vedenie agendy rozhlasu po drôte,
• ostatné služby, ktoré majú charakter doplnkových služieb a viažu sa bezprostredne k lokalite, regiónu, kde sú poskytované napr. služby turistickému ruchu, knižničné služby, služby substituujúce lokálne orgány (vystavovanie dokladov, príjem žiadostí), colná služba, zmenárenská služba. V niektorých štátoch zabezpečuje pošta aj prepravu osôb.

 

1. Čo rozumieme pod službami s pridanou hodnotou v odvetví telekomunikácií?

Služba s pridanou hodnotou (VANS, t.j. value added services) znamená službu, ktorá si vyžaduje spracovanie prevádzkových dát alebo miestnych dát iných, ako sú prevádzkové dáta, v takom rozsahu, aký ide nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu jej prenosu. Prevádzkové dáta sú akékoľvek údaje spracovávané na účely prenosu správy v elektronickej komunikačnej sieti alebo na účely fakturácie prenosu. Miestne dáta sú akékoľvek údaje spracovávané v elektronickej komunikačnej sieti, udávajúce geografickú polohu koncového zariadenia používateľa verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby.
Služby s pridanou hodnotou zahrňujú všetky služby, ktorých technické a technologické charakteristiky sú založené na informačno-telekomunikačnej základni a ktoré môžu byť poskytované prostredníctvom telekomunikačnej infraštruktúry. Služby s pridanou hodnotou predstavujú širokú škálu nových služieb, ktoré integrujú telekomunikačné služby a informatiku a ktorých podiel na jednotlivých službách môže byť veľmi rozdielny a je ťažké ho určiť. Trh služieb s pridanou hodnotou je v súčasnosti trh s najdynamickejším rastom. Najväčšiu skupinu služieb VANS tvoria v súčasnosti:

• informačné služby, ktorým dominujú bázy údajov,
• oznamovacie služby, t.j. prenos údajov, elektronický prevod fondov a elektronická výmena údajov, a
• služby riadenia a správy sietí.
• Za základné služby VANS sú považované:
  • elektronická pošta
  • videotext
  • telekonferencie

1. Definujte elasticitu ponuky práce

Elasticitu ponuky práce (e_SL) môžeme vypočítať zo vzťahu:
e_SL = % dL^S / % dW
kde čitateľ (% dL^S) vyjadruje percentuálnu zmenu v množstve disponibilných pracovných síl (L^S) a menovateľ (% dW) percentuálnu zmenu v priemernej mzde (W).

1. Akým spôsobom je možné hodnotiť koncentráciu v odvetví?

Stupeň koncentrácie môžeme vyjadriť pomocou Herfindhalovho alebo Herfindahl-Hirschmannovho indexu koncentrácie H:
kde n je počet firiem v odvetví a rk je podiel k-tej firmy na produkcii odvetvia.

1. Čo rozumieme pod pojmom veľkoobchodný trh v elektronických komunikáciách

Veľkoobchodným trhom sa na účely tohto rozhodnutia rozumie trh takých služieb, ktoré poskytuje podnik inému podniku.

1. zostavenie volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení je prenos volania alebo volania do siete Internet z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou do bodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzi pevnou a mobilnou sieťou,

1. ukončovanie volania v jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnom umiestnení je prenos volania smerovaného ku koncovému užívateľovi verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzi mobilnou a pevnou sieťou do koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. služba prenosu v pevnej verejnej telefónnej sieti je prenos volania alebo volania do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete,

1. veľkoobchodný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb je úplný uvoľnený prístup a spoločný prístup k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo jeho úseku spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej komunikácie,

1. veľkoobchodný širokopásmový prístup je sprístupnenie elektronických komunikačných sietí umožňujúcich prenos signálu rýchlosťou vyššou ako 256 kbit/s,

1. veľkoobchodné ukončovacie časti prenajatých okruhov sú časti prenajatých okruhov, ktoré spájajú koncové body siete s bodom prepojenia,

1. veľkoobchodné prenosové časti prenajatých okruhov sú časti prenajatých okruhov, ktoré spájajú dva body prepojenia,

1. prístup a zostavenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti je služba, ktorá spočíva v sprístupnení verejnej mobilnej telefónnej siete podniku poskytujúcemu služby prostredníctvom verejných mobilných telefónnych sietí, tak aby tento mohol poskytovať svoje služby vrátane prenosu volania uskutočneného z koncového bodu mobilnej siete do bodu prepojenia medzi dvoma mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou alebo do iného koncového bodu tej istej mobilnej siete, napriek tomu, že nie je poskytovateľom vlastnej mobilnej siete,
2. ukončenie volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach je služba, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. veľkoobchodný národný trh medzinárodného roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach je služba, ktorá spočíva v poskytovaní prístupu a prenosovej kapacity zahraničným poskytovateľom verejnej mobilnej telefónnej siete, s cieľom umožniť ich koncovým užívateľom, aby mohli uskutočňovať a prijímať volania zo siete zahraničného prevádzkovateľa bez nutnosti uzavrieť zmluvu o pripojení so zahraničným prevádzkovateľom,

1. prenos televízneho a rozhlasového vysielania koncovým užívateľom je služba prenosu analógového alebo digitálneho televízneho a rozhlasového vysielania prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovým užívateľom

 

1. Čo vyjadruje beta faktor

„β“ – beta faktor = citlivosť cenného papiere na zmeny hodnoty trhového portfólia. Faktor beta príslušnej investície meria vzájomný vzťah – citlivosť – medzi rizikom jednotlivej investície a rizikom trhu ako celku.

• Faktor ovplyvňujúci primeranú mieru zisku

 

1. Definujte ekonomiku spojov

Ekonomiku spojov môžeme definovať ako odvetvovú ekonomiku, ktorej predmetom skúmania sú základné súvislosti a správanie sa odvetvia spojov ako celku. Odvetvové ekonomiky sa zaoberajú skúmaním jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ich organizáciou, štruktúrou, stavom a špecifickými formami pôsobenia ekonomických zákonov.

1. Aké sú základné ekonomické funkcie štátu?

Štát zabezpečuje tri základné ekonomické funkcie: efektívnosť, rovnosť, stabilita.
efektívnosť (alokačná funkcia):
– štát sa snaží zabrániť monopolizácii ekonomiky v záujme zlepšenia fungovania trhu
– reguluje negatívne vedľajšie účinky podnikania (znečisťovanie životného prostredia)
– spravuje verejné statky (štát vykonáva niektoré činnosti, ktoré majú verejný charakter a pre svoju náročnosť a nevyhnutnosť môžu byť realizovateľné len štátom (napr. fungovanie ozbrojených síl, ochrana zdravia obyvateľstva). Zdroje na nákup verejných statkov poskytuje štátny rozpočet, ktorého príjmy predstavujú hlavne dane a úlohou štátu je čo najefektívnejšie spravovať tieto financie.
rovnosť (distribučná funkcia):
– sociálne spravodlivé rozdelenie dôchodkov, ktoré zamedzí prehlbovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými (napr. progresívne zdanenie) a tým zamedzí prípadným sociálnym nepokojom vrámci štátu, rovnaké ekonomické podmienky pre podnikanie
stabilita (stabilizačná funkcia):
– zabezpečenie a udržiavanie stability ekonomického prostredia,
– vytvorenie podmienok pre udržateľný rast ekonomiky, podmienky zaručujúce konkurencie schopne podnikanie (z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie sledujeme tieto ciele: zamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdelenie dôchodkov)

1. Charakterizujte sieťového zákazníka.

Sieťový zákazník – zákazníka je treba presne identifikovať vzhľadom na jeho špecifické požiadavky

1. Ako členíme poštové služby z hľadiska spôsobu regulácie?

Toto členenie vychádza z aktuálneho legislatívneho a regulačného ámca daného zákonom o poštových službách s odporúčaniami Smernice 97/67/EC a 2002/39/EC. Ten stanovuje pravidlá a limity vyhradenej služby v záujme zachovania univerzálnej poštovej služby. Na základe stupňa regulácie možno poštové služby rozdeliť na služby:

• Povinné, poskytované vo verejnom záujme (univerzálna poštová služba), to znamená, že stanovenie ich rozsahu, podmienok poskytovania a sadzieb je predmetom štátnej regulácie a štátneho dohľadu. Ide o služby, ktoré by za takýchto podmienok poskytovateľ vo vlastnom ekonomickom záujme nevykonával alebo nevykonával v plnom rozsahu. Ich poskytovanie je podnikateľovi dané alebo uložené poštovou licenciou
• Nepovinné, ktorých poskytovanie, čiže ich rozsah a sadzby sú výhradnou záležitosťou poskytovateľa

Rovnako možno hovoriť aj o službách:

• Vyhradených, poskytovanie ktorých je výlučne v kompetencii oprávneného poskytovateľa s osobitným postavením, ktoré je dané medzinárodnými dohovormi a spôsobom, akým ho poverí štát pre výkon poštovej výhrady. Toto osobitné postavenie mu zabezpečuje trhovú výhodu ako kompenzáciu za povinnosť poskytovať službu povinnú, čiže univerzálnu. Sú to teda služby poskytované na základe zvláštneho práva daného alebo udeleného regulátorom
• Nevyhradených, ktoré môžu poskytovať poštové podniky na základe všeobecného povolenia na poskytovanie poštových služieb podľa všeobecných podmienok stanovených Poštovým regulačným úradom.

96. Čo rozumieme pod pojmom externality?

nepriaznivé alebo priaznivé vplyvy okolia podniku, ktoré vznikajú počas podnikania

1. Aké hlavné skupiny faktorov ovplyvňujú dopyt po konkrétnej službe alebo výrobku?

• Cena výrobku,
• Reálne príjmy,
• Hodnota akumulovaného bohatstva,
• Ceny iných výrobkov,
• Vkus a preferencie spotrebiteľov,
• Očakávanie budúcich príjmov, bohatstva a cien.

1. Aké najčastejšie bariéry sťažujú resp. obmedzujú potenciálnym konkurentom vstup na trh?

Prekážky konkurencii sú rôzneho druhu, najčastejšie vznikajú ako dôsledok:

• právnych obmedzení (patenty, clá a kvóty v zahraničnom obchode, apod.),
• diferenciácie výrobkov a služieb,
• dosahovania úspor z rozsahu a
• vlastníctva vzácnych výrobných faktorov.

Medzi hlavné príčiny vstupu nových subjektov na trh patria predovšetkým:

1. optimalizácia aktív vlastnej infraštruktúry
2. trendy smerovania celého komunikačného trhu do vertikálnej oblasti
3. garantovanie služieb zákazníkom.

 

1. Čo rozumieme pod pojmom maloobchodný trh v elektronických komunikáciách?

Maloobchodným trhom sa na účely tohto rozhodnutia rozumie trh takých elektronických komunikačných služieb (ďalej len „služby“), ktoré poskytuje podnik koncovým užívateľom.

1. pripojenie bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete je služba bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v zriadení prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti a sprístupnení verejnej telefónnej služby,

1. pripojenie nebytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete je služba nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v zriadení prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti a sprístupnení verejnej telefónnej služby,

1. miestne, medzimestské alebo miestne a medzimestské odchádzajúce volania uskutočnené bytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna službu na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní miestnych, medzimestských alebo miestnych a medzimestských volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. medzinárodné odchádzajúce volania uskutočnené bytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. miestne, medzimestské alebo miestne a medzimestské odchádzajúce volania uskutočnené nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní miestnych, medzimestských alebo miestnych a medzimestských volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. medzinárodné odchádzajúce volania uskutočnené nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou,

1. minimálny súbor prenajímaných okruhov s kapacitou do 2 Mb/s. je služba, ktorá spočíva v poskytnutí prenosovej kapacity medzi rôznymi bodmi tej istej siete alebo rôznych sietí, pričom nezahŕňa prepájacie funkcie ovládateľné jej užívateľom.

100. Čo rozumieme pod cenovou diskrimináciou?

Cenová diskriminácia je cenovou stratégiou, ktorou výrobca sleduje maximalizáciu zisku tým, že rôznym skupinám spotrebiteľov predáva produkty za rôzne ceny. Dôvodom sú ich rôzne dopytové funkcie.
Cenovú diskrimináciu môže výrobca použiť v prípade, že sú splnené tri podmienky, a to:

• trh musí byť nedokonalý, čo znamená, že dopytové funkcie po produktoch konkrétneho výrobcu sú klesajúce,
• na trhu musia existovať rôzne skupiny spotrebiteľov, ktoré majú rôzne dopytové funkcie,
• výrobca musí byť schopný rozoznať tieto skupiny spotrebiteľov a účtovať im rôzne ceny.

Stratégia cenovej diskriminácie rozdeľuje produkt medzi viaceré skupiny spotrebiteľov s rôznymi dopytovými funkciami a zároveň umožňuje spotrebiteľom s nižšími príjmami kupovať produkty, ktoré by inak možno nemohli si dovoliť kúpiť.
Všetky tri podmienky cenovej diskriminácie sú splnené aj v prípade trhov elektronických komunikácií resp. elektronických komunikačných služieb. Preto teoreticky môžu operátori uplatňovať z hľadiska ekonomickej teórie princípy cenovej diskriminácie.

101. Uveďte 5 základných práv spotrebiteľa

• právo na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa
• právo na ochranu hospodárskych záujmov spotrebiteľa
• právo na náhradu utrpených škôd
• právo na informovanosť a osvetu
• právo na kolektívne zastupovanie záujmov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa

102. Charakterizujte inštitucionálne zabezpečenie spotrebiteľskej politiky

Ústredným orgánom štátnej správy na ochranu spotrebiteľa je Ministerstvo hospodárstva SR (MHSR)
MHSR plní úlohy ako:

• koordinuje orgány štátnej správy pri ochrane záujmov spotrebiteľov
• plní funkciu kontaktného miesta pre rýchlu výmenu informácií s EÚ
• podieľa sa na príprave, transpozícii a implementácii legislatívy spoločenstva
• pripravuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov
• zabezpečuje koncepčnú a strategickú činnosť v oblasti ekonomických záujmov spotrebiteľov a realizácie spotrebiteľskej politiky v SR
• zabezpečuje výkon štátnej správy v ochrane spotrebiteľa
• monitoruje činnosť tých občianskych združení založených na ochranu spotrebiteľov
• vybavuje podnety na úseku ochrany spotrebiteľa a prešetruje sťažnosti, ktoré smerujú proti ústrednému riaditeľovi SOI
• spolupracuje s občianskymi združeniami založenými na ochranu práv a ekonomických záujmov spotrebiteľov
• spolupracuje s medzinárodnými vládnymi a mimovládnymi orgánmi
• zabezpečuje úlohy Európskeho spotrebiteľského centra

• Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
  • Európske spotrebiteľské centrum
  • Slovenská obchodná inšpekcia (SOI)
• Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
  • Telekomunikačný úrad SR (TÚ SR)
• Fórum na ochranu spotrebiteľov v krajinách Višegrádskej štvorky
• Protimonopolný úrad (PMÚ SR)
• Rada pre vysielanie a retransmisiu
• Rada pre reklamu (RPR)
• Združenia na ochranu spotrebiteľa

103. Aké sú hlavné ciele spotrebiteľskej politiky EÚ?

• posilniť postavenie spotrebiteľov EÚ
• zlepšiť spokojnosť spotrebiteľov v oblasti cien, výberu, kvality, rozmanitosti, dostupnosti a bezpečnosti
• účinne chrániť spotrebiteľa pred vážnymi rizikami a hrozbami, ktorým nemôže čeliť ako jednotlivec
• lepšie monitorovanie spotrebiteľských trhov a vnútroštátnych spotrebiteľských politík
• lepšia právna úprava ochrany spotrebiteľa
• lepšie presadzovanie práva na odškodnenie
• lepšie informovaní a vzdelaní spotrebitelia
• dať spotrebiteľa na popredné miesto v ďalších politikách a právnych predpisoch EÚ

104. Aké aspekty regulácie poznáte vo vzťahu k elektronickým komunikáciám?

• Jednotný prístup predstavuje zavedenie rovnakého spôsobu regulácie pre rôzne typy sietí a služieb v oblasti elektronických komunikácií (tzv. technicky neutrálny prístup)
• Flexibilita vyjadruje možnosť pružne meniť stupeň regulácie
• Harmonizácia sa prejavuje v implementácii rovnakých pravidiel platných vo všetkých členských štátoch EÚ, ako i v prípade regulácie.

105. Aké kvalitatívne charakteristiky regulácie poznáte?

• primeranosť (nutnosť)
• proporcionalita
• zodpovednosť
• konzistencia
• transparentnosť
• účinnosť

106. Aké skupiny dopadov regulácie poznáte?

• ekonomické dopady (napr. dopady na štátny rozpočet, vznik monopolov, dopady na sektory, dopady na zamestnanosť, dopad na konkurenčné postavenie podnikov na domácom trhu a trhoch EÚ…)
• sociálne dopady (zamestnanosť a trh práce, ochrana zdravia, ochrana osobných údajov, prístup k informáciám, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci…)
• enviromentálne dopady (kvalita ovzdušia, kvalita vody, kvalita pôdy, spôsoby využívania energie…

ZASAHY STATU mozu byt
Ex post – po vzniku skutocnosti
Ex ante – pred vznikom skutočnosti