Predmet a cieľ riadenia výroby
Predmetom riadenia výroby je najmä určenie objemu výroby, ustanovenie počiatočného a konečného termínu jednotlivých operácií. Riadenie má taktiež zaistiť priradenie výrobných zdrojov k jednotlivým úkonom a zabrániť tak preťaženiu výrobných kapacít. Ďalej zabezpečuje spätnú kontrolu skutočnosti so stanoveným plánom tak, aby vedenie malo dostatočné informácie o plnení cieľov a v prípade odchýlenia malo možnosť urobiť korekcie.(1)
Riadenie výroby sa ale nesmie oddeliť od ostatných činností podniku. Musí byť prepojené s riadením pohybu materiálu od dodávateľov až po presun výrobkov k zákazníkom. Tieto úkoly je možné zahrnúť pod komplexný pojem riadenie výroby a logistiky,(2) kde logistika znamená koordináciu a optimalizáciu toku materiálu a finálnych výrobkov z hľadiska uspokojenia zákazníkov.(3)
Práve z dôvodu prepojenia jednotlivých oddelení by nemal byť cieľ riadenia výroby v nesúlade s cieľmi ostatných oddelení a ani s hlavným cieľom podniku ako celku, ktorým je dosahovanie zisku. Vedúci výroby si môžu ustanoviť ciele v podobe znižovania nákladov, zvyšovania produktivity, zlepšovania kvality výrobkov alebo skrátenia priebežnej doby výroby. Tak, ako sa dá podnik rozdeliť na viacero oddelení (nákup, výroba, predaj, financie, správa skladov a i.), sa dá oddelenie výroby rozdeliť do viacerých stredísk (montáž, lisovňa a pod.). A tak isto by jednotlivý vedúci stredísk v oddelení výroby mali sledovať jednotný cieľ.(4)
Rozdelenie riadenia výroby
Riadenie výroby je možné rozdeliť na dva okruhy(5):
- okruh orientovaný na objednávky zákazníkov taktiež nazývaný MTO (Make to Order, Zhotovenie na objednávku), fungujúci na tzv. princípu ťahu (pull system);
- okruh orientovaný na prognózy taktiež nazývaný MTS (Make to Stock, Zhotovenie na sklad), fungujúci na tzv. princípu tlaku (push system).
Riadenie výroby v značnej miere závisí na objemu a rozmanitosti výroby. Rozlišujeme výrobu kusovú, sériovú a hromadnú.
Pre kusovú výrobu je charakteristické, že každý výrobok alebo malé množstvo jedného výrobku sa od ostatných nejako odlišuje, napríklad iný tvar, materiál alebo zloženie súčiastok. Výroba sa nesústredí na množstvo, ale na rôznorodosť produkcie. Výrobky sa prispôsobujú osobitným požiadavkám zákazníka. Vznikajú dodatočné náklady v podobe častých postojov, nutných na nastavenie výrobných zariadení pre ďalšie výrobky. Kusová výroba vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu.
Sériová výroba je najrozšírenejším typom výroby v súčasnosti. Výrobky sa produkujú v obmedzenom počte (v sériách). Po dokončení jednej dávky sa výrobným strojom nastavia iné parametre a pripravia sa na inú sériu. Pri plánovaní sa počíta s tým, že prvé kusy novej série sa nie vždy podaria a preto je v zásobe vždy o niekoľko dielov viac.
Hromadná výroba je časovo neobmedzená výroba jedného alebo niekoľko málo podobných výrobkov v obrovskom množstve. Charakterizuje ju vysoká miera deľby práce, vysoký stupeň mechanizácie a automatizácie a vysoká úroveň špecializácie výrobných zariadení na jednu konkrétnu úlohu.
[1] TOMEK G., VÁVROVÁ V., Řízení výroby, 2., rozšírené a doplněné vydání, s. 17
[2] TOMEK G., VÁVROVÁ V., Řízení výroby, 2., rozšírené a doplněné vydání, s. 18
[3] KRÁLOVENSKÝ, J., GNAP J. Čo je logistika
(4) PÁPAI A., Využitie štandardných analytických nástrojov ERP pre riadenie výroby, 2011
(5)TOMEK G., VÁVROVÁ V., Řízení výroby, 2., rozšírené a doplněné vydání, s. 21